Trump chce po izraelsko-palestínskej dohode riešiť vojnu na Ukrajine

Viac než polovica spojeneckých krajín oznámila, že sa chce zapojiť do iniciatívy PURL – programu dodávok amerického vojenského vybavenia pre Ukrajinu, ktoré financujú členské štáty NATO. Na tlačovej konferencii v Bruseli to uviedol generálny tajomník Aliancie Mark Rutte.

Misia PURL začala fungovať v auguste. Kancelária ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na konci septembra informovala, že šesť krajín NATO zaplatilo štyri balíky amerického vojenského vybavenia v hodnote viac ako dve miliardy dolárov.

Prvými zapojenými štátmi boli Holandsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko a Kanada. (ČTK)

Došlo k tomu po tom, čo prezident odňal občianstvo bývalému odeskému starostovi Hennadijovi Truchanovovi, čo automaticky vedie k strate postu.

Prezident vymenoval Lysaka iba deň po odchode Truchanovova z postu pre jeho údajné vlastníctvo ruského pasu. Lysak tak povedie novovytvorenú vojenskú administratívu mesta.

Vojnový stav dáva prezidentovi väčšie právomoci nad miestnymi orgánmi, no niektorí oponenti to kritizujú a označujú za nedemokratické, píše Reuters.

Truchanovova do úradu prvýkrát zvolili v roku 2014. Politik poprel, že by mal ruské občianstvo, a uviedol, že sa vo veci obráti na súd. Voľby sú v súčasnosti pozastavené na základe stanného práva.

Bývalý starosta sa verejne postavil proti ukrajinskému hnutiu „derusifikácie“, ktoré vzniklo v roku 2014, keď Moskva obsadila a anektovala Krymský polostrov. (TASR)

Podľa nemeckého ministerstva vnútra to súvisí s rozhodnutím ukrajinskej vlády umožniť mužom vo veku od 18 do 22 rokov vycestovať za hranice krajiny, informovala agentúra DPA.

„Zrušenie zákazu vycestovať viedlo v Nemecku u skupiny ukrajinských mužov vo veku 18 až 22 rokov k nárastu počtu žiadostí o ochranu – zo zhruba 100 týždenne pred platnosťou tohto opatrenia na súčasných približne 1000 týždenne,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra.

Dodal, že zatiaľ nie je jasné, či ide o prechodný jav alebo o nový trend.

Ukrajinská vláda koncom augusta umožnila mužom vo veku 18 až 22 rokov vycestovať do zahraničia. Po začiatku ruskej invázie a vyhlásení vojnového stavu nesmeli bez osobitného povolenia vojenských orgánov krajinu opúšťať muži vo veku od 18 do 60 rokov.

Minister vnútra Ihor Klymenko uviedol, že mladí muži tak získajú väčšiu šancu na štúdium v zahraničí, ktoré po návrate môžu využiť v prospech krajiny.

Na mužov vo veku 18 až 22 rokov sa na Ukrajine nevzťahuje branná povinnosť, ktorá bola vlani znížená na 25 rokov. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu úrady mobilizovali mužov podliehajúcich brannej povinnosti vo veku od 27 do 60 rokov. Mladší sa mohli rozhodnúť vstúpiť do armády dobrovoľne – čo mnohí z nich aj využili. (ČTK)

Cieľom iniciatívy je predchádzať hrozbám zo strany Ruska. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prišla s myšlienkou tzv. múru proti dronom minulý mesiac po incidente, keď ruské bezpilotné lietadlá narušili poľský vzdušný priestor.

Podobné prípady neskôr zaznamenali aj v ďalších krajinách. Pôvodne sa návrh zameriaval na posilnenie obrany východných hraníc Únie, no postupne bol rozšírený na celý kontinent.

Podľa predstaviteľov EÚ by mal rozšírený projekt, ktorý nesie nový názov Európska iniciatíva na obranu proti dronom, začať fungovať už koncom roka 2026 a byť plne operatívny do konca roka 2027.

Iniciatíva bude jedným z kľúčových projektov, ktoré EK vo štvrtok predstaví v rámci obrannej pripravenosti bloku do roku 2030. Cieľom je pripraviť Úniu na prípadnú vojenskú hrozbu zo strany Ruska.

Súčasťou plánu má byť aj program Východná hliadka (Eastern Flank Watch) zameraný na posilnenie protivzdušnej obrany v pohraničných oblastiach EÚ s Ruskom.

Ministri obrany členských krajín EÚ majú o plánoch rokovať už v stredu večer, pričom ich schválenie lídrami dvadsaťsedmičky sa očakáva na budúcotýždňovom summite v Bruseli.

EÚ chce do iniciatívy zapojiť aj Ukrajinu, aby využila jej skúsenosti z boja proti dronom a zároveň znížila náklady na vývoj. Napriek tomu zostáva dvojročný harmonogram realizácie podľa agentúry AFP veľmi ambiciózny.

Presné náklady na nový systém obrany zatiaľ EK neuviedla. Pôvodný návrh „múru proti dronom“ však narazil na skepticizmus Nemecka, ktoré sa obáva, že Brusel by mohol zasahovať do kompetencií NATO.

Berlín aj Paríž zároveň upozorňujú, že vojenské plánovanie by malo zostať v rukách členských štátov, nie exekutívy EÚ. (TASR)

Prostredníctvom financovania zo strany EÚ či darmi vojenskej techniky z Nemecka a Spojených štátov získalo naspäť 25 miliárd korún (približne miliardu eur). Po rokovaní vlády to v stredu povedal český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Prostredníctvom všetkých finančných mechanizmov, teda muničnej iniciatívy, bilaterálnej spolupráce, prostriedkov z výnosov zmrazených ruských aktív aj za peniaze samotnej Ukrajiny, dodala ČR do konca septembra Ukrajine cez 3,7 milióna kusov munície veľkého kalibru. Tento rok sme už dodali 1,3 milióna kusov a očakávame, že sa nám do konca roka podarí naplniť ten prísľub 1,8 milióna kusov munície,“ povedal český premiér.

Česká ministerka obrany Jana Černochová doplnila, že z celkovej českej pomoci tvorili dary nepotrebného materiálu zo skladov armády 5,8 miliardy korún, výcvik ukrajinských vojakov bol vyčíslený na 334 miliónov a príspevky Česka do medzinárodných fondov tvorili 3,1 miliardy korún.

Na muničnú iniciatívu poskytli zahraniční darcovia vyše 93 miliárd a ČR 1,7 miliardy korún. Ďalšie financie boli použité na nákup ďalších typov vojenskej techniky, materiálu či munície.

Pre Ukrajincov má táto pomoc podľa Fialu veľký význam a je dôležitá aj pre ČR.

„Systematická pomoc, ktorú Ukrajine od prvého okamihu poskytujeme, a tiež to, že sme schopní organizovať pomoc aj v širšom meradle, čoho jasným dôkazom je muničná iniciatíva, nám tiež získava uznanie a prestíž od našich partnerov či už v EÚ alebo NATO,“ vysvetlil.

Dodal, že výška českého finančného príspevku na vojenskú asistenciu Ukrajine vyplýva zo záverov summitu NATO vo Washingtone z júla 2024. Záväzok Česka je približne 6,4 miliardy korún ročne.

Podotkol, že do českej ekonomiky sa v tejto súvislosti od zahraničných darcov a Ukrajincov dostalo 260 miliárd korún, čo podľa jeho slov ukazuje, že česká pomoc má okrem jej základného zmyslu veľký význam aj pre český priemysel. (TASR)

Kyjev má o ne záujem a USA naznačili, že zvážia ich dodanie.

Ukrajinská delegácia počas dvojdňovej návštevy rokuje s vysokopostavenými predstaviteľmi USA pred plánovaným piatkovým stretnutím prezidenta Zelenského s lídrom USA Trumpom.

Jermak uviedol, že sa stretol s predstaviteľmi spoločností Lockheed Martin a Raytheon spolu s ďalšími členmi delegácie vrátane premiérky Julije Svyrydenkovej.

Raytheon vyrába rakety Tomahawk s doletom až 2500 kilometrov, čo by Kyjevu umožnilo zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. Rusko už preto varovalo, že dodávky týchto rakiet na Ukrajinu by narušili jeho vzťahy s Washingtonom.

„Naša spolupráca naďalej rastie,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach a vyzdvihol americké stíhačky F-16, ktoré Ukrajine minulý rok poskytli európske krajiny.

Svyrydenková už skôr uviedla, že sa stretla s americkým ministrom financií Scottom Bessentom a diskutovali o spoločných investíciách a spolupráci v oblasti energetiky. (TASR)

Podľa ukrajinského letectva, na ktoré sa odvoláva ruská redakcia BBC, 26 dronov zasiahlo 11 miest na ukrajinskom území.

Ruské ministerstvo obrany naopak oznámilo, že v noci zostrelilo 59 ukrajinských dronov. Cieľom útokov bola energetická infraštruktúra.

Rozsiahly dronový útok na Dnepropetrovskú oblasť poškodil energetické, dopravné a priemyselné zariadenia, uviedol šéf vojenskej správy oblasti Serhij Lysak. Podľa neho ukrajinská obrana zostrelila 37 ruských dronov.

V Pavlohrade a priemyselnom meste Kamjanske vypukli požiare, hospitalizovaný bol 19-ročný mladík so stredne ťažkými zraneniami. Útoky zasiahli aj Nikopoľský okres.

Spoločnosť Naftohaz informovala, že v noci bola zasiahnutá jedna z jej tepelných elektrární. Za uplynulý týždeň Rusko podľa firmy útočilo aj na plynové zariadenia v Charkovskej oblasti a na kritickú infraštruktúru v Sumskej a Černihivskej oblasti.

V dôsledku útokov museli energetici v mnohých oblastiach prerušiť dodávky elektriny.

Moskva tvrdí, že jej protivzdušná obrana zneškodnila 17 ukrajinských dronov nad Rostovskou oblasťou, 12 nad Volgogradskou, 11 nad Belgorodskou, deväť nad Voronežskou, štyri nad Krymom, tri nad Čiernym morom a po jednom nad Brjanskou, Kurskou a Orelskou oblasťou.

Ukrajinská armáda potvrdila útok na ropný terminál vo Feodosii na anektovanom Kryme, kde bolo poškodených 16 nádrží s palivom.

Podľa agentúry AP sú tieto útoky súčasťou prebiehajúcej vojny, pričom Rusko sa každú zimu snaží paralyzovať ukrajinskú energetickú sieť, aby oslabilo morálku obyvateľov a obranné kapacity.

Ukrajina naopak čoraz častejšie útočí na ruský ropný priemysel s cieľom obmedziť zásobovanie ruskej armády a zdroje na financovanie vojny. (ČTK)

Realizovať sa bude prostredníctvom projektov, ktoré zahŕňajú transfer know-how, konzultácie, dodávky technológií a granty. Zároveň sa podporí obnova a rekonštrukcia Ukrajiny po vojne, čím vzniknú nové príležitosti pre slovenské subjekty.

Vyplýva to z Dohody medzi vládou SR a Kabinetom ministrov Ukrajiny o technickej a finančnej spolupráci, ktorú v stredu schválila vláda.

„Dohoda má rámcový charakter a nešpecifikuje konkrétne programy alebo projekty ani ich daňové, colné alebo administratívne zabezpečenie v SR. Ku každému programu alebo projektu budú vypracované samostatné zmluvy, ktoré podrobne upravia ich ciele, financovanie, daňové a colné zaobchádzanie, ako aj ďalšie procesy v súlade s právnymi predpismi oboch zmluvných strán,“ priblížil podpredseda vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas), ktorý návrh predložil.

Dohoda zahŕňa poskytovanie technickej a finančnej pomoci zo strany Slovenska. Ide o odborné znalosti, technológie a materiálnu podporu pre realizáciu konkrétnych projektov.

Dohoda taktiež stanovuje bezcolný dovoz a daňové úľavy, čím zabezpečuje oslobodenie od daní a colných poplatkov pre všetky zdroje súvisiace s projektmi.

„Oslobodenie od daní a ciel je založené na tejto dohode ako bilaterálnej zmluve, pričom konkrétne postupy budú upravené v samostatných zmluvách k programom/projektom a v súlade s právnymi predpismi Ukrajiny,“ dodal Kmec.

Obe strany sa dohodou zaväzujú k transparentnosti a dodržiavaniu politiky nulovej tolerancie voči korupcii. Dohoda predstavuje strategický nástroj na posilnenie spolupráce medzi Slovenskom a Ukrajinou v kontexte súčasných geopolitických výziev a prispeje k stabilizácii regiónu.

„Návrh zodpovedá záujmom zahraničnej politiky SR, je vypracovaný v súlade s právnym poriadkom SR, všeobecnými zásadami medzinárodného práva a záväzkami SR vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.

Dohoda podporuje posilnenie bilaterálnych vzťahov s Ukrajinou. Dohoda má charakter medzinárodnej zmluvy vládnej povahy,“ uvádza sa v materiáli. (TASR)