Podozrivý z účasti na útoku na plynovody Nord Stream zatiaľ zostáva v Taliansku

Portál Axios sa odvoláva na dva nemenované zdroje oboznámené s obsahom stretnutia oboch prezidentov.

Portál Axios konštatuje, že Zelenskyj dúfal, že z Washingtonu odíde s prísľubom nových zbraní pre Ukrajinu, no ukázalo sa, že Trump bol deň po dlhom telefonickom rozhovore s Putinom v úplne inom rozpoložení.

Podľa zdrojov z Axiosu Trump jasne povedal, že jeho prioritou je teraz diplomacia a verí, že poskytnutie rakiet Tomahawk Kyjevu by ju mohlo podkopať.

Jeden zo zdrojov uviedol, že stretnutie prezidentov „nebolo jednoduché“, iný ho dokonca označil za „zlé“. „Nikto nekričal, ale Trump bol tvrdý,“ povedal jeden zdroj. V niektorých momentoch bolo rokovanie „trochu emotívne“, dodal.

Zelenskyj po stretnutí s Trumpom povedal, že rokovali aj o dodaní rakiet dlhého doletu, dohodli sa však, že o tom zatiaľ nebudú verejne hovoriť, pretože USA nechcú eskaláciu konfliktu. (TASR)

Prepojiť má obe krajiny a otvorí tak dvere spoločnému prieskumu prírodných zdrojov. Ukrajinský prezident Zelenskyj však nie je touto myšlienkou nadšený.

Podľa vyslanec ruského prezidenta pre investičnú spoluprácu a riaditeľa Ruského fondu priamych investícií Kirilla Dmitrijeva, ktorý s týmto návrhom prišiel vo štvrtok večer po telefonáte medzi Putinom a Trumpom, by náklady na železničné spojenie v dĺžke 112 kilometrov mohli dosiahnuť osem miliárd dolárov, pričom financovanie by zabezpečila Moskva a zahraniční partneri.

Dmitrijev navrhuje, aby projekt vybudovala spoločnosť The Boring Company amerického miliardára Elona Muska, a odhaduje, že by mohol byť dokončený za menej než osem rokov.

„Predstavte si, že USA a Rusko, Amerika a Afro-Eurázia budú prepojené tunelom Putin – Trump, 70-míľovou (približne 112 kilometrov) spojnicou symbolizujúcou jednotu. Štandardne by náklady dosiahli viac než 65 miliárd dolárov, no pomocou technológií spoločnosti The Boring Company by sa mohli znížiť pod osem miliárd. Poďme spoločne budovať budúcnosť,“ napísal Dmitrijev v odkaze Muskovi na sieti X.

Zelenskyj v reakcii na priamu otázku, ktorú mu pred novinármi položil Trump, povedal, že týmto nápadom nie je nadšený. Trump už skôr opísal projekt ako „zaujímavý".

Myšlienka železničného prepojenia cez Beringov prieliv má viac ako 100 rokov, neujala sa však vzhľadom na obrovské náklady a absenciu dopravnej infraštruktúry v polárnych regiónoch, ktorej vybudovanie by takisto bolo veľmi nákladné. (TASR)

Najvyšší predstaviteľ Baškirska Radij Chabirov uviedol, že z trosiek sa podarilo vytiahnuť tri osoby, ktoré previezli do nemocnice. Osem zranených je v opatere lekárov a zo zachránených osôb je jeden pacient vo vážnom stave, druhý utrpel stredne ťažké zranenia a ďalší vyviazol s ľahšími zraneniami.

Príčinu nehody vyšetrujú príslušné orgány. Pracovníci boli evakuovaní a na mieste zasahovali všetky záchranné zložky. Nemocnica v Sterlitamaku funguje v špeciálnom režime.

Podľa niektorých médií došlo k výbuchu v dusíkovej jednotke počas pokusu o jej reštartovanie.

Podnik v Sterlitamaku vlastní štátny priemyselný konglomerát Rostec. Okrem chemických produktov vyrába výbušniny a zaoberá sa likvidáciou munície. Začiatkom roka 2024 naň Európska únia uvalila sankcie.

„Stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bolo veľmi zaujímavé a srdečné, no povedal som mu, ako som to dôrazne odporučil aj (ruskému) prezidentovi Putinovi, že je čas zastaviť zabíjanie a uzavrieť DOHODU! Už bolo preliatej dosť krvi,“ napísal Trump.

Ukrajinu a Rusko vyzval, aby sa zastavili „tam, kde sú“.

„Nech sa obaja vyhlásia za víťazov, nech rozhodnú dejiny! Dosť bolo streľby, dosť bolo zabíjania, dosť bolo obrovského a neudržateľného míňania peňazí. Toto je vojna, ktorá by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom. Tisíce ľudí sú každý týždeň zabité – STAČILO, CHOĎTE V POKOJI DOMOV K SVOJIM RODINÁM!“ uzatvoril šéf Bieleho domu.

O strelách Tomahawk sa Trump vo svojom príspevku nezmienil. V úvode rokovania však vyjadril určité výhrady s tým, že by dodávka takýchto zbraní predstavovala eskaláciu. "Budeme hovoriť o strelách Tomahawk, ale chceli by sme, aby ich nepotrebovali, oveľa viac by sme chceli, aby sa vojna skončila," uviedol v úvode stretnutia Trump.

Zelenskyj krátko predtým na improvizovanej tlačovej konferencii súhlasil s tým, že obe strany sa musia zastaviť, to je však otázka pre Putina, „pretože my sme vojnu nezačali“. (TASR)

Okrem iného spolu hovorili o protivzdušnej obrane a bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Podľa stanice CNN trvala Zelenského návšteva Bieleho domu zhruba dve a pol hodiny.

K otázke amerických dodávok striel dlhého doletu Tomahawk sa však ukrajinský prezident podľa agentúry Reuters vyjadriť nechcel, ale povedal, že je realista.

Po rokovaní Zelenskyj podľa ukrajinských zdrojov telefonicky hovoril s európskymi lídrami. Trump po stretnutí na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že stretnutie bolo zaujímavé a srdečné a že je čas vojnu ukončiť a uzavrieť dohodu.

"Samozrejme sme hovorili aj o strelách dlhého doletu a nechcem k tomu vydávať vyhlásenia. Rozhodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť, pretože, viete, Spojené štáty nechcú eskaláciu," citovala Zelenského televízia CNN.

Na otázku novinárov, či je po stretnutí viac optimistický ohľadom možných amerických dodávok striel s plochou dráhou letu Tomahawk pre údery v hĺbke Ruska, Zelenskyj odpovedal, že je realista a že "Rusko sa Tomahawkov bojí".

Ukrajinský prezident tiež poznamenal, že hovoril so šéfom Bieleho domu o bilaterálnych bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. "Veríme tomu, že Trump chce, aby sa vojna skončila," uviedol.

Najcitlivejšou a najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump to chápe.

Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akejkoľvek forme“. Otvorený je bilaterálnemu aj trojstrannému stretnutiu. „Som otvorený akýmkoľvek formátom, ktoré nás môžu priblížiť k mieru, konštatoval“

Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných, ktorým sa poďakoval za podporu. Spomenul okrem iného predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, britského premiéra Keira Starmera a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.

Na otázku, či verí v Trumpovu schopnosť vyvíjať tlak na Putina, Zelenskyj odpovedal: „Vnímame všetky signály od Rusov, nie sú nové, ale spoliehame sa na prezidenta (Trumpa) a na jeho tlak na Putina s cieľom zastaviť túto vojnu“. (ČTK, TASR)

Zelenskyj odišiel z Bieleho domu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu televízie BBC.

Agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej delegácie uviedla, že Zelenskyj počas stretnutia ukázal Trumpovi mapy potenciálnych cieľov útokov v Rusku. Sú na nich zachytené kľúčové miesta pre obranu a ekonomiku Ruska, na ktoré by sa dalo zamerať, aby bol Putin prinútený ukončiť vojnu, povedal zdroj.

Podľa ukrajinských médií stretnutie trvalo viac ako dve hodiny, teda dlhšie, ako bolo plánované. Web Suspiľne informoval, že Zelenskyj po stretnutí s Trumpom telefonoval s európskymi lídrami. Podľa zdroja z ukrajinskej delegácie išlo o skupinový hovor, zoznam účastníkov nebol bezprostredne známy.

Uviedol to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oznámenie 7. výsadkového zboru, ktorý na ohrozenom úseku frontu funguje ako sila rýchlej reakcie.

Ruské sily sa už mnoho mesiacov usilujú o dobytie Pokrovska, ktorý je považovaný za strategicky dôležité miesto v ukrajinskej obrane na východe krajiny.

"Existujú prípady infiltrácie diverzných a prieskumných skupín do Pokrovska. Ukrajinská armáda však nepriateľa v meste odhaľuje a ničí. Žiaľ, je registrované porušovanie medzinárodného humanitárneho práva zo strany Rusov, ktorí sa uchyľujú k streľbe na civilistov v Pokrovsku," informoval zbor.

Ukrajinské velenie v správach z bojiska pravidelne informuje, že obrancovia Pokrovska denne odrážajú desiatky nepriateľských útokov. Skôr ako priame útoky na mesto sa však ruské sily snažia Pokrovsk obkľúčiť a jeho obrancov tak prinútiť k odchodz z pozícií.

Ovládnutie celej Doneckej oblasti sa javí ako hlavný cieľ ruskej ofenzívy, ktorej tempo podľa analytikov v septembri kleslo.

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruské jednotky dobyli tri dediny v Dnepropetrovskej a Charkovskej oblasti na Ukrajine. Ruská armáda sa v nákladných bitkách prediera východnou Ukrajinou v boji o malé osady, ktoré sú z veľkej časti zničené a v ktorých zostalo len málo obyvateľov.

Rusi však znovu dobývajú územie, ktoré ukrajinská armáda oslobodila pred tromi rokmi pri prekvapivej protiofenzíve. Teraz ruské sily znova postupujú a snažia sa obkľúčiť mesto Kupjansk, dôležité logistické centrum v Charkovskej oblasti. (ČTK)