Prieskum: Väčšina Nemcov podporuje zostreľovanie dronov nad letiskami

V Londýne má naplánované rokovania s európskymi lídrami o zvýšení tlaku na Rusko.

Sedemdesiatšesťročný monarcha prijal Zelenského tento rok už tretíkrát. Ukrajinského lídra privítali čestnou salvou a pri jeho príchode na Windsorský hrad západne od Londýna zaznela hymna jeho krajiny.

Zelenskyj sa následne v úrade premiéra na Downing Street v Londýne stretne s predsedom britskej vlády Keirom Starmerom, s ktorým sa zúčastní na schôdzke tzv. koalície ochotných.

Dmitrij Peskov zároveň odmietol tvrdenia o „narušení“ samitu medzi Putinom a Trumpom o ukončení vojny na Ukrajine, podľa neho ani jeden z nich nevylúčil takéto stretnutie v budúcnosti.

Peskov tiež obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za „prestávku“ v mierových rokovaniach.

Trump v stredu oznámil, že zrušil plánovanú schôdzku s Putinom v maďarskej Budapešti, pretože mu jej usporiadanie v tejto chvíli nepripadalo správne. Naznačil však, že by k ich rokovaniu mohlo dôjsť v budúcnosti.

Hovorkyňa Bieleho domu potom vo štvrtok uviedla, že schôdzka prezidentov nie je úplne vylúčená. Takýto názor má aj Putin, uviedol v piatok Peskov a zopakoval, že americký ani ruský prezident „nechcú strácať čas a stretnúť sa len tak pre nič za nič“.

Potrebné je podľa neho pracovať na úrovni ministerstiev zahraničných vecí.

Podľa Peskova presný dátum summitu lídrov USA a Ruska nikto nestanovil. „V tomto ohľade by bolo veľmi ťažké zrušiť niečo, o čom nebola konkrétna dohoda,“ komentoval podľa agentúry Interfax vyhlásenie Zelenského, že narušil schôdzku v Budapešti.

V rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou o možnom urovnaní konfliktu je v súčasnosti podľa Peskova „veľmi zdĺhavá“ prestávka. Za ňu podľa neho môže „neochota kyjevského režimu zintenzívniť proces rokovaní“.

Naopak, Ukrajina z predlžovania vojny viní Rusko. To v posledných týždňoch podniká intenzívne útoky predovšetkým proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre, pri stredajšom údere na mesto Charkov však dostala zásah aj materská škola.

Spojené štáty v stredu uvalili nové sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a 34 ich dcérskych spoločností, pretože Putin odmieta ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine, ako uviedol americký minister financií Scott Bessent.

Vo štvrtok ráno bol členskými štátmi EÚ schválený v poradí 19. balík protiruských sankcií, ktorý okrem iného zahŕňa zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu z Ruska a obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.

„Teraz analyzujeme sankcie, ktoré boli predstavené a zverejnené. Samozrejme, budeme konať tak, aby to čo najlepšie slúžilo našim národným záujmom – to je hlavný princíp nášho konania,“ povedal hovorca Kremľa. (TASR)

Podľa jeho slov USA a Rusko rokujú a môžu dosiahnuť dohodu kedykoľvek, takže mierová konferencia sa potom môže uskutočniť veľmi rýchlo. Maďarsko je teraz v stave čakania, dodal Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Predseda maďarskej vlády podčiarkol, že Maďarsko má skúsenosti z druhej svetovej vojny, preto sa odmieta zapájať do ozbrojeného konfliktu.

„Ukrajincom odporúčame, aby sa radšej pokúsili o mierové rokovania, s tým im môžeme pomôcť. Nepošleme ľudí, nepošleme zbrane, nedáme peniaze, ale radi pomôžeme začatím mierových rokovaní,“ zdôraznil maďarský premiér.

Podľa Orbána ak EÚ nechce byť vylúčená z rozhodovania o Európe, musí byť prítomná na rokovaniach - ale nie tak, že sa dožaduje byť súčasťou rokovaní iných, ale svojou vlastnou diplomatickou iniciatívou.

„Európa by sa nemala pripravovať na rusko-americké rokovania, ale mala by začať vlastné rokovania s Rusmi. Mali by sme robiť presne to, čo robí americký prezident,“ dodal maďarský ministerský predseda.

Orbán zopakoval, že jeho krajina nepodporuje začatie rokovaní o členstve Ukrajiny v EÚ a ani žiadne finančné opatrenia, ktorými by Brusel vzal Maďarsku peniaze a použil ich na Ukrajine alebo ich v tejto súvislosti ohrozil.

Zároveň odmietol zámer EÚ použiť ruské aktíva zmrazené v európskych bankách ako pôžičku Ukrajine, ktorú by mala splatiť až po tom, čo jej Rusko zaplatí reparácie.

Podľa Orbána je tento zámer medzinárodno-právne pochybný a ak dôjde k jeho realizácii, otrasie to dôverou všetkých, ktorí v EÚ ukladajú svoje aktíva. Ako ďalej upozornil, ruský prezident Vladimir Putin ho v liste varoval, že v takomto prípade prijme Moskva opatrenia voči aktívam z EÚ v Rusku.

Financovanie vojny na Ukrajine zo strany EÚ je podľa Orbána čoraz skľučujúcejšie. Podľa jeho názoru by sa európski lídri už tohto bremena radi vzdali, avšak teraz je už veľmi ťažké zbaviť sa tejto „vojnovej psychózy“. (TASR)

Uviedol to pre agentúru Reuters generálny riaditeľ spoločnosti Micael Johansson.

„Nie je vôbec nemožné dramaticky zvýšiť tempo výroby, ak to bude potrebné,“ povedal Johansson s tým, že Saab zatiaľ objednávku oficiálne nepotvrdil.

Podľa neho firma zvažuje rozšírenie výroby o nové závody popri existujúcich vo Švédsku a Brazílii. Saab tiež dúfa v spoluprácu s ukrajinskými podnikmi či spoločnosťami z iných európskych krajín a Kanady, čo by umožnilo zvýšiť produkciu.

Švédsky premiér Ulf Kristersson v stredu oznámil, že Švédsko a Ukrajina podpísali dohodu o dlhodobej spolupráci v oblasti leteckej obrany, ktorá zahŕňa aj možnosť predaja 100 až 150 novovyrobených gripenov v najmodernejšej verzii.

O dodávkach gripenov na Ukrajinu sa uvažovalo už skôr, avšak vlani v máji Švédsko plány pozastavilo. Minister obrany Pal Jonson to vysvetlil tým, že Ukrajina sa v tom čase sústredila na zavedenie amerických lietadiel F-16, ktoré mohla získať rýchlejšie.

Moderné stíhačky Ukrajina využíva na obranu proti každodenným ruským vzdušným útokom. (ČTK)

Pri bombardovaní Charkova na východe krajiny utrpeli zranenia najmenej traja ľudia, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Ruské jednotky ráno ostreľovali obytné štvrte Chersonu z raketometov. Podľa ukrajinských úradov zahynuli tri ženy.

Medzi obeťami a zranenými sú aj dve dievčatá vo veku 15 a 17 rokov. Väčšina ľudí bola v čase útoku na uliciach, jedna zo žien zahynula v mikrobuse zabezpečujúcom mestskú dopravu.

Ruská armáda každodenné ostreľovanie Chersonu, ktorý leží blízko frontovej línie, nekomentuje, pripomína server BBC News. (ČTK)

Čínske štátne ropné spoločnosti PetroChina, Sinopec, CNOOC a Zhenhua Oil minimálne v krátkodobom horizonte nebudú kupovať ruskú ropu prepravovanú po mori. Obávajú sa totiž sankcií USA, uviedli pre agentúru Reuters zdroje oboznámené so záležitosťou.

K tomuto kroku došlo v čase, keď sa rafinérie v Indii, ktorá je najväčším odberateľom ruskej ropy prepravovanej po mori, chystajú výrazne obmedziť dovoz ruskej ropy, aby vyhoveli sankciám uvaleným USA v súvislosti s inváziou Kremľa na Ukrajinu.

Výrazný pokles dopytu po rope zo strany dvoch najväčších odberateľov ruskej ropy bude mať negatívny vplyv na príjmy Moskvy z exportu ropy a donúti najväčších svetových dovozcov hľadať alternatívne zdroje dodávok.

Čína v septembri dovážala približne dva milióny barelov denne ruskej ropy, z toho 1,4 milióna barelov denne pripadalo na dodávky po mori. India v minulom mesiaci importovala 1,6 milióna barelov ruskej ropy denne.

Väčšinu z ruskej ropy, ktorá sa do Číny dováža po mori, však kupujú nezávislé rafinérie vrátane malých prevádzkovateľov, hoci odhady nákupov štátnych rafinérií sa veľmi líšia. Firma Vortexa Analytics predpokladá, že čínske štátne firmy nakúpili za prvých deväť mesiacov 2025 menej ako 250.000 barelov denne, zatiaľ čo poradenská spoločnosť Energy Aspects tieto nákupy odhaduje na 500.000 barelov denne.

Unipec, obchodná divízia spoločnosti Sinopec, minulý týždeň zastavila nákup ruskej ropy. Dôvodom boli sankcie Veľkej Británie.

Rosnefť a Lukoil predávajú väčšinu svojej ropy do Číny prostredníctvom sprostredkovateľov namiesto priameho obchodovania s kupujúcimi, uviedli obchodníci. Nezávislé rafinérie však pravdepodobne pozastavia nákupy, aby posúdili vplyv sankcií. Naďalej však zrejme budú hľadať možnosti, ako nakupovať ruskú ropu.

Čína tiež dováža približne 900.000 barelov ruskej ropy denne cez ropovody, čo by podľa viacerých obchodníkov sankcie nemali nijako výrazne ovplyvniť. (TASR)

Oznámil to tamojší gubernátor Andrej Vorobiov.

Dron zasiahol byt na 14. poschodí obytnej budovy v Krasnogorsku, upresnil na platforme Telegram Vorobiov. Zranenia podľa neho utrpeli piati ľudia vrátane dieťaťa.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho sily pri nočných útokoch zneškodnili 111 ukrajinských dronov.

AFP pripomína, že Rusko pokračuje v každodenných útokoch na Ukrajinu, ktorú ruské vojská napadli vo februári 2022.

Ruské sily sa pred nadchádzajúcou zimou zameriavajú na kľúčovú energetickú infraštruktúru susednej Ukrajiny, ktorá útoky opätuje. Avšak ruská metropola Moskva a jej okolité oblasti nie sú častým cieľom ukrajinských útokov. (TASR)