VOJNA NA UKRAJINE

O repatriácii tiel od okupantov informovalo Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami „Dnes sme vykonali repatriačné opatrenia. Ukrajina priviezla späť 1 000 tiel, ktoré, ako tvrdí Rusko, patria ukrajinským vojakom,“ oznámilo.

Repatriované telá padlých vojakov sa v súčasnosti prepravujú do špecializovaných inštitúcií a sú aj predmetom vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní.

Ukrajinský prezident o tom informoval na sociálnej sieti.

Zelenskyj napísal, že sa stretol s vojakmi, ktorí sa zúčastnili na protiofenzíve v meste Dobropilľa, poďakoval sa im za dosiahnuté úspechy a odovzdal im štátne vyznamenania.

Vypočul si aj správu hlavného veliteľa ozbrojených síl Olexandra Syrského o priebehu operácie, celkovej situácii na fronte a ďalších plánoch.

Vo svojom príspevku Zelenskyj uviedol, že od začiatku operácie na tomto úseku frontu bolo znovu dobytých 160 štvorcových kilometrov a sedem obcí, pričom ďalších viac než 170 štvorcových kilometrov a deväť obcí bolo „vyčistených“ od vojakov ruskej okupačnej armády.

Doplnil, že do zajatia padlo takmer sto ruských vojakov a ruská armáda „len za posledné týždne utrpela tisíce strát – zranených aj mŕtvych“.

Podľa ukrajinských médií vedú velitelia pri meste Dobropilľa „premyslenú a dlhodobejšiu operáciu s cieľom zlikvidovať nepriateľský výbežok“, ktorý ohrozuje oblasť okolo mesta Pokrovsk.

Ukrajinský vojenský expert Serhij Kuzan uviedol, že ukrajinské jednotky postupujú systematicky, aby minimalizovali straty, a využívajú taktiku vyčerpávania nepriateľa vrátane nasadzovania dronov.

Ruská armáda do oblasti stiahla elitné jednotky námornej pechoty a výsadkárov, čo podľa odborníkov potvrdzuje mimoriadne tvrdé a vyčerpávajúce boje.

Napriek tomu má Ukrajina podľa nich výhodu – pomer strát je v jej prospech a črtajú sa až tri možné obkľúčenia ruských síl.

Vojenskí pozorovatelia hodnotia situáciu ako mimoriadne zložitú a očakávajú, že operácia potrvá ešte týždne až mesiace.

Ukrajinská armáda však postupne oslabuje protivníka a vytláča ho od hlavných zásobovacích trás, pričom vývoj je hodnotený ako priaznivý pre Ukrajinu, dodali odborníci.

Tvrdí to štúdia nemeckej liberálnej Nadácie Friedricha Naumanna (FNF).

Štúdia s názvom „Nerovné partnerstvo“ uvádza, že Severná Kórea poskytla Rusku veľké množstvo zbraní, munície a vojakov, zatiaľ čo Moskva výmenou poskytla Pchjongjangu len obmedzené zdroje s málo viditeľným dosahom na severokórejskú ekonomiku.

Výskumníčka Olena Guseinovová odhaduje, že od roku 2023 dodala Severná Kórea Rusku zbrane v hodnote najmenej 5,6 miliardy dolárov a vyslala na Ukrajinu bojovať približne 15 000 vojakov.

Rusko jej ako kompenzáciu podľa oficiálnych údajov poslalo materiál v hodnote medzi 450 miliónmi a 1,2 miliardami dolárov.

Pchjongjang ako náhradu dostal podľa viacerých zdrojov hlavne jedlo a systémy protivzdušnej obrany. Štúdia FNF preto hovorí o možnom napätí v tejto de facto vojenskej aliancii.

Toto tvrdenie je podľa agentúry DPA podporené aj tým, že viacerí vysokopostavení severokórejskí predstavitelia údajne kritizovali ruskú armádu za zlú koordináciu a strategické chyby na začiatku vojny na Ukrajine.

To podľa juhokórejského portálu NK News viedlo k vysokým stratám na životoch severokórejských vojakov, z čoho Pchjongjang vinil Moskvu.

Juhokórejská tajná služba NIS uvádza, že podľa jej informácií vo vojne na Ukrajine prišlo o život dosiaľ asi 2000 severokórejských vojakov.

Niektorí predstavitelia NIS podľa DPA uviedli, že severokórejský vodca Kim Čong-un nie je spokojný s ruskými kompenzáciami za ich pomoc vo vojne.

Krajiny podpísali v roku 2024 dohodu o strategickom partnerstve, ktorá obsahovala aj doložku o vzájomnej pomoci v prípade vojenského napadnutia. (TASR)

Uviedol to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Dodal, že vojaci deväť obcí a 170 kilometrov štvorcových "vyčistili" od okupačných vojsk. Rozdiel nevysvetlil, neuviedol ani časový úsek, ktorého sa vojenská operácia týka.

Ukrajinci podľa neho pri protiofenzíve zajali takmer sto ruských vojakov.

Zadržali ich v grófstve Essex v juhovýchodnom Anglicku v rámci policajného vyšetrovania zameraného na boj proti terorizmu.

„Všetci traja boli zadržaní pre podozrenie z napomáhania zahraničnej spravodajskej službe, čo je v rozpore s paragrafom tri zákona o národnej bezpečnosti,“ uviedla polícia.

V meste Grays východne od Londýna zadržali 41-ročného muža a 35-ročnú ženu na tej istej adrese a 46-ročného muža v inom dome v tom istom meste. Následne ich previezli na policajnú stanicu v Londýne.

Polícia obe adresy prehľadala, traja podozriví boli prepustení na kauciu a vyšetrovanie naďalej pokračuje. (TASR)

Napriek názorom, že Ukrajina by mohla uzavrieť mierovú dohodu výmenou za územné ústupky, ako je napríklad Kramatorsk, realita je podľa neho iná.

„Územné ústupky Putina nedonútia zastaviť ofenzívu. Táto možnosť existuje len v hlave amerického prezidenta a je založená na jeho vlastnom chápaní rozhovorov s ruským diktátorom. Zároveň samotný Putin hovorí pravý opak. Pokračuje v boji a zabíjaní,“ uviedol Mykola Kňažyckyj v komentári pre web Espreso TV.

Zdôraznil, že vojna nie je len o územiach, ale o širších geopolitických cieľoch Ruska. Putin podľa neho chce pred Európou potvrdiť svoju moc a vytvoriť priestor pre ďalšiu agresiu v Európe.

„Putinova súčasná pozícia je takáto - akúkoľvek dohodu týkajúcu sa Ukrajiny podpíše až po víťazstve Ruska. Preto bude pokračovať v boji a na to nepotrebuje žiadne stretnutia so Zelenským. Putin nepotrebuje dohodu, potrebuje čisté vojenské víťazstvo nad Ukrajinou,“ dodal Kňažyckyj.

Ukrajinský politológ Mychajlo Basarab pre Espreso TV na margo toho poznamenal, že „sme veľmi ďaleko od konca vojny, aspoň vzhľadom na súčasný stav vecí“.

„Aj keby sa za súčasných okolností rusko-ukrajinská vojna zázračne zastavila, táto istá vojna by takmer okamžite našla iný formát a pokračovala by buď na Ukrajine, alebo v globálnom meradle,“ povedal Basarab.

Zároveň poznamenal, že na základe skúseností z histórie „vojny nekončia, keď sa nevyriešia predpoklady a príčiny týchto vojen“. (SITA)

informoval o tom ukrajinský projekt „Chcem žiť“.

Podľa vyhlásenia neznáme osoby 30. augusta zapálili suchú trávu v blízkosti veliteľského stanovišťa armády neďaleko dediny Voskresenka.

Oheň sa údajne rýchlo rozšíril na budovy a kryty. „Veliteľské stanovište zahalil hustý dym a personál sa nedokázal dostať von,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ukrajinský štátny projekt zverejnil zoznam ruských vojakov údajne zabitých pri požiari.

Oznámil to vo štvrtok počas návštevy v Kyjeve poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Podľa ministra sa dohoda bude týkať nielen nadobúdania schopností pri používaní bezpilotných lietadiel, ale aj rozvoja spoločných priemyselných iniciatív.

„Podpisujeme porozumenie o spolupráci medzi ministerstvami a o získavaní schopností v oblasti používania dronov. Rozhovory budú smerovať aj k rozvoju spoločných priemyselných iniciatív,“ uviedol Kosiniak-Kamysz.

Zdôraznil, že Poliaci podľa neho očakávajú ďalšie konkrétne kroky po období intenzívnej humanitárnej pomoci Ukrajine.

Poukázal aj na význam implementácie skúseností z bojiska pre transformáciu poľskej armády a NATO.

Zdôraznil úlohu Centra analýzy, výcviku a vzdelávania NATO-Ukrajina (JATEC) v Bydgoszczi, ktoré je podľa neho jedinou inštitúciou priamo prepájajúcou alianciu s Kyjevom.

Kosiniak-Kamysz uviedol, že zo strany Ukrajiny cíti otvorenosť a ochotu k spolupráci.

Pripomenul, že napriek občasným emóciám vo vzťahoch oboch krajín majú Varšava a Kyjev spoločný strategický cieľ. „Nepriateľ je inde. Nemôže byť hľadaný medzi nami,“ zdôraznil.

Poľský minister obrany začal svoju návštevu v Kyjeve pietnym aktom na Poľskom vojenskom cintoríne v Bykivni, kde poľská delegácia položila vence. Pri tejto príležitosti upozornil, že vojna na Ukrajine stále pokračuje a denne prináša obete.

„Niekto tu prelieva krv, aby sme my mohli byť v bezpečí. Ak nás môže niečo spojiť, je to pôda nasiaknutá poľskou a ukrajinskou krvou,“ vyhlásil.

Vyzdvihol tiež potrebu uchovávania pamäti o obetiach histórie vrátane Volyne a zdôraznil, že tragické skúsenosti zároveň tvoria spoločné puto. „V tej istej zemi je poľská aj ukrajinská krv. To je niečo, čo nás spája,“ dodal Kosiniak-Kamysz. (TASR)

Informoval o tom miestny gubernátor Radij Chabirov.

Gazprom Neftechim Salavat je jeden z najväčších ruských závodov na rafináciu ropy a petrochemických závodov. Nachádza sa približne 1 300 kilometrov od frontovej línie na Ukrajine.

Podľa Chabirova dva drony zaútočili na zariadenie a spôsobili požiar. Žiadne obete neboli hlásené.

Ukrajinská armáda sa k údajnému útoku v Baškortostane nevyjadrila, ale potvrdila útok na inú rafinériu vo Volgogradskej oblasti.

Podľa predbežných správ bola prevádzka rafinérie zastavená.

Rafinéria vo Volgograde, ktorá sa nachádza približne 450 kilometrov od frontu, zohráva kľúčovú úlohu v dodávkach paliva pre ruskú armádu, uviedli špeciálne jednotky.

Závod je najväčším producentom ropných produktov v Južnom federálnom okruhu Ruska a ročne spracováva 15,7 milióna ton ropy, čo predstavuje 5,6 percenta celkovej rafinérskej kapacity krajiny.

Predtým ruské ministerstvo obrany uviedlo, že protivzdušná obrana zachytila ​​43 ukrajinských dronov, z toho 23 nad Rostovskou oblasťou, 11 nad Volgogradskou oblasťou, päť nad Kurskou oblasťou, tri nad Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou.

K incidentu v Baškortostane sa nevyjadrilo.

Za USA dá peniaze do fondu Inštitúcia pre financovanie rozvoja DFC (Development Finance Corporation). Fond je súčasťou dohody Kyjeva s Washingtonom o nerastnom bohatstve, ktorú krajiny podpísali pred takmer piatimi mesiacmi. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Americká DFC sa zaviazala investovať prvých 75 miliónov USD. Ukrajina pridá rovnakú sumu,“ uviedla tento týždeň ukrajinská premiérka Julia Svyrydenková.

Podľa DFC peniaze „budú slúžiť na podporu obnovy Ukrajiny a zotavenia ekonomiky a na posilnenie amerických dodávateľských reťazcov v oblasti prírodných zdrojov“. Svyrydenková dodala, že spočiatku sa pozornosť bude sústreďovať na energetické a infraštruktúrne projekty a na oblasť vzácnych minerálov.

Ukrajina a USA podpísali dohodu o nerastných zdrojoch koncom apríla. Na jej základe Američania získajú za investície prednostné práva v oblasti ťažby nerastných surovín na Ukrajine.

USA patrili k najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Kyjevu od ruskej invázie vo februári 2022, avšak po svojom nástupe do Bieleho domu v januári tohto roka Donald Trump oznámil, že USA by mali za svoju pomoc niečo od Ukrajiny dostať.

Ukrajinská vláda plánuje do konca roka 2026 zrealizovať tri veľké projekty v rámci dohody. „Americkí partneri sa zaujímajú najmä o projekty v oblasti ťažby zemného plynu,“ povedal minister hospodárstva Oleksij Sobolev s tým, že tieto projekty sa dajú zrealizovať rýchlejšie než tie v oblasti prieskumu nerastných surovín.

Dodal, že zástupcovia DFC boli tento mesiac na Ukrajine s cieľom vybrať vhodné projekty. Navštívili oblasť Kirovohradu, konkrétne oblasti s ložiskami titánových rúd a zirkónu. (TASR)

S odvolaním sa na tamojšie úrady to napísala agentúra Reuters.

Podľa železničnej spoločnosti Ukrzaliznycia sú oneskorené niektoré vlakové spoje, pretože útok narušil v regióne dodávky elektriny.

Rusko v posledných mesiacoch bombarduje ukrajinskú železničnú infraštruktúru, útočí napríklad na dopravné uzly v Charkovskej alebo Doneckej oblasti, píše Reuters.

Šéf spoločnosti Ukrzaliznycja Oleksandr Percovskyj nedávno podľa BBC povedal, že Rusko v júli spustilo vlnu masívnych úderov proti ukrajinskej železničnej infraštruktúre. Rusi podľa Percovského útočia na elektrické stanice, depa i stanicu s cieľom zničiť dopravné uzly.

V stredu Ukrzaliznycia informovala o desiatkach meškajúcich vlakov po ruských nočných útokoch na elektrické rozvodne. Dnes uviedla, že kvôli nočným útokom na Poltavskú oblasť a výpadkom v dodávkach prúdu musela nasadiť na trate záložné dieselové rušne. "V súčasnosti má niekoľko osobných vlakov meškanie," dodala vo svojej rannej správe.

Podľa Reuters Rusi pri útokoch zranili jedného človeka v Myrhorodskom okrese Poltavskej oblasti a ďalších štyroch pri dronovom útoku na čerpacej stanici pohonných hmôt na inom mieste. Terčom ruského vzdušného úderu sa stala aj Kyjevská oblasť, kde podľa agentúry Unian začali horieť sklady v Boryspilskom okrese. Obete tam hlásené nie sú.

Ukrajinské letectvo ráno uviedlo, že Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 75 dronmi rôzneho typu. Protivzdušná obrana zlikvidovala 48 nepriateľských bezpilotných lietadiel, uviedli vzdušné sily a dodali, že ale tiež evidujú zásahy 26 dronov na šiestich bližšie nespresnených miestach. Jeden dron podľa nich zostával v čase zverejnenia hlásení vo vzduchu.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zostrelila v noci 43 ukrajinských dronov. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského útoku, ale iba o zostrelených strojoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody.

BBC s odvolaním sa na rôzne ruské zdroje napísala, že ukrajinské drony lietali napríklad nad Volgogradskou oblasťou a úrady opäť dočasne uzavreli letisko vo Volgograde a vo volgogradskej ropnej rafinérii zaviedli "zvláštny režim". Túto ropnú rafinériu a susedný ropný sklad na brehu rieky Volhy napadli ukrajinské drony už niekoľkokrát, podotkla BBC. Či posledný útok spôsobil škody, zatiaľ nie je zrejmé.

Jedného človeka však zabil ukrajinský dron v Belgorodskej oblasti, uviedol na telegrame tamojší gubernátor Vjačeslav Gladkov. Bezpilotné lietadlo podľa neho zasiahol automobil v meste Šebekino, pričom ďalšieho človeka zranil. (ČTK)

Okupanti prišli v priebehu dňa aj o 33 delostreleckých systémov, jeden raketomet, 390 dronov a 122 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Pôjde o prostriedky z celkovej sumy 150 miliárd eur získaných zo spoločného programu EÚ SAFE (Security Action for Europe).

Brusel chce takto urýchliť výstavbu „múru proti dronom“ založeného na technológii, ktorá bola overená v boji na Ukrajine. Informoval o tom v stredu denník The Financial Times.

Reakcia na nedávne narušenie vzdušného priestoru Poľska a Rumunska ruskými dronmi podľa FT ukázala, že NATO sa spolieha na drahé technológie, ako sú napríklad stíhačky vybavené raketami, a to aj pri ničení relatívne lacných bezpilotných lietadiel.

Spojenecké sily navyše zostrelili iba niekoľko z približne 19 dronov, ktoré prenikli do Poľska.

V snahe vyplniť túto medzeru v kapacitách NATO povzbudila EÚ svoje členské štáty, aby využili úniové fondy a spoločne zakúpili nové obranné systémy, ktoré sa osvedčili na Ukrajine.

Kým tak spravia, NATO spustilo operáciu Eastern Sentry s cieľom posilniť ochranu východného krídla NATO, do ktorej sú zapojené stíhačky, lode a prieskumné systémy rozmiestnené od Fínska po Bulharsko.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie niekoľko hodín po incidente v Poľsku oznámila, že poskytne šesť miliárd eur a uzavrie s Ukrajinou spojenectvo v oblasti bezpilotných lietadiel, aby „premenila ukrajinskú vynaliezavosť na výhodu na bojisku a na spoločnú priemyselnú výrobu“. Okrem toho vyhlásila, že Európa by mala na svojich východných hraniciach vybudovať „múr proti dronom“.

Poľsko, pobaltské štáty a Fínsko – členské štáty EÚ susediace s Ruskom – už avizovali plány na posilnenie svojich hraníc. Predstavitelia ale varujú, že tento prístup bude účinný len vtedy, ak bude jednotný a založený na spoločných a plne integrovaných technológiách. (TASR)

Informovala v stredu britská stanica BBC. Podľa nej je Kozak považovaný za jediného predstaviteľa v okolí ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je proti vojne s Ukrajinou.

Dva informované zdroje pre spravodajský web RBK uviedli, že Dmitrij Kozak cez víkend požiadal o uvoľnenie z funkcie na vlastnú žiadosť. Oba zdroje uvádzajú, že Kozak zvažuje rôzne ponuky v podnikateľskej sfére.

O Kozakovom odchode informoval aj magazín Forbes. Podľa jeho zdroja chcel Kozak z prezidentskej kancelárie odísť už v roku 2022, po ruskej invázii na Ukrajinu.

Aj denník New York Times (NYT) začiatkom augusta 2025 s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Kozak v roku 2022 Putinovi radil, aby nepodnikal inváziu na Ukrajinu, a v roku 2025 mu navrhol začať mierové rozhovory a urobiť v Rusku reformy vrátane podriadenia bezpečnostných zložiek vláde.

Údajne práve po zverejnení tohto článku Putin vydal výnos, ktorým zrušil v prezidentskej kancelárii dva odbory riadené Kozakom.

Kozak je jedným z najdlhšie pôsobiacich spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina. V 90. rokoch spolu pracovali v kancelárii primátora Petrohradu Anatolija Sobčaka. Od začiatku 21. storočia Kozak zastával rôzne vysoké pozície v kabinete ministrov a Kremli. V rokoch 2008-20 bol podpredsedom vlády a od roku 2020 zástupcom vedúceho prezidentskej administratívy.

Po začatí invázie ruskej armády na Ukrajinu bol Kozak de facto prezidentským výnosom odstavený od aktivít týkajúcich sa Ukrajiny a vytratil sa aj z médií, uviedli zdroje pre BBC ešte v roku 2022. (TASR)

Podľa poľských médií sú favoritmi na dodávku ponoriek nemecká spoločnosť ThyssenKrupp Marine Systems, švédsky Saab a taliansky Fincantieri.

„Tento rok si vyberieme krajinu, s ktorou chceme uzavrieť túto dohodu,“ povedal novinárom poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Dodal, že more sa stalo „veľmi dôležitým miestom“ a odôvodnil to takými udalosťami, ako je narušovanie funkčnosti systému GPS, ruské narušovanie vzdušného priestoru a poškodenia podmorských káblov.

Ruský rezort obrany o tom informoval na sociálnych sieťach.

Strategické cvičenie Západ-2025 sa konalo od 12. do 16. septembra v Rusku a Bielorusku, v Baltskom a Barentsovom mori.

Podľa ruského ministerstva obrany sa vojenské operácie počas cvičenia Západ-2025 konali na 41 cvičiskách v Rusku a Bielorusku.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že najmä v rámci manévrov Západ-2025 sa nad Barentsovým morom uskutočnili lety strategických raketových nosičov Tu-160, diaľkových bombardérov Tu-22M3 a lietadiel MiG-31 s hypersonickými raketami Kinžal.

Z fregaty Admirál Golovko bola odpálená strela s plochou dráhou letu Kalibr a ponorka Archangeľsk v Barentsovom mori uskutočnila aj cvičné odpaly hypersonických rakiet Zirkon.

Bieloruské ministerstvo obrany v utorok oznámilo, že cvičenie Západ-2025 zahŕňalo i plánovanie použitia nestrategických jadrových zbraní, ako aj nasadenie raketového systému Orešnik. (TASR)

Minister obrany Lotyšska Andris Spr?ds zdôraznil, že krajina dodržiava svoj záväzok voči Ukrajine a bude ju podporovať „tak dlho, ako bude potrebné“. Informoval o tom web Ukrajinská pravda, ktorý citoval vyhlásenie rezortu.

„Som presvedčený, že naše obrnené vozidlá Patria pomôžu Ozbrojeným silám Ukrajiny v ich boji proti agresorovi. Toto nám zároveň ponúka príležitosť rozvíjať lotyšský obranný priemysel testovaním odolnosti a bojovej pripravenosti vozidiel lotyšskej výroby v reálnych bojových podmienkach,“ uviedol Spr?ds.

Lotyšské ministerstvo obrany zároveň zdôraznilo, že dodávka týchto obrnených vozidiel Ukrajine neohrozí operačnú silu ani požiadavky ozbrojených síl Lotyšska. (SITA)