VOJNA NA UKRAJINE

Na sociálnych sieťach to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Rad Slobody sa udeľuje za občiansku odvahu a vlastenectvo, ako aj za „nezištnú obranu suverenity a nezávislosti ukrajinského štátu, ústavných práv a slobôd človeka,“ doplnila RFE/RL, píše TASR.

Dvadsaťsedemročná Viktorija Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej cesty do Moskvou ovládanej časti Záporožskej oblasti. Nezvestná bola až do apríla 2024, keď jej otec dostal list od ruského rezortu obrany, ktorý ho oboznámil s jej zadržiavaním.

Rusko o jej úmrtí informovalo po prvý raz v októbri 2024, no príčinu smrti neuviedlo. Rovnako nezverejnilo ani okolnosti sprevádzajúce jej zadržanie. Jej telo na Ukrajinu vrátili v apríli 2025, pričom bez niektorých vnútorných orgánov.

Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry sa na tele novinárky našli aj početné známky mučenia a krutého zaobchádzania: odreniny, stopy po krvácaní, zlomené rebro, poranenie krku a možné stopy po mučení elektrickým prúdom.

Ukrajinská novinárka sa dostala do ruského zajatia v auguste 2023, keď pracovala na reportáži na Ruskom okupovaných územiach v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Známe je, že bola zadržiavaná bez vznesenia obvinenia a bez prístupu k právnikovi. Jediným známym kontaktom s vonkajším svetom bol jej štvorminútový telefonát rodičom, aj to až po roku od jej zmiznutia.

Podľa kolegov-novinárov sa mala na Ukrajinu vrátiť v septembri 2024 v rámci výmeny zajatcov s Ruskom, čo sa však nestalo. O tri týždne neskôr sa rodina novinárky dozvedela, že zomrela. Okolnosti jej smrti nie sú známe. Ukrajinská vláda medzičasom oznámila, že novinárkinu smrť vyšetrí ako možnú vraždu a vojnový zločin.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine začala Roščynová pracovať ako novinárka na voľnej nohe pre Ukrajinskú pravdu, Rádio Slobodná Európa a ukrajinský spravodajský web Hromadske.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v noci informovala, že jej pozorovatelia v okupovanej elektrárni na juhovýchode Ukrajiny v sobotu popoludní počuli výbuchy a videli dym vychádzajúci z neďalekého zariadenia.

Ako informovala agentúra DPA, tento objekt bol identifikovaný ako „pomocné zariadenie“ elektrárne a nachádza sa približne 1200 metrov od hranice areálu elektrárne. Vo vyhlásení generálneho riaditeľa agentúry Rafaela Grossiho nebolo uvedené, kto tento objekt napadol.

Grossi zároveň opäť vyzval na „maximálnu vojenskú zdržanlivosť v blízkosti jadrových zariadení“. „Akýkoľvek útok v blízkosti jadrovej elektrárne – bez ohľadu na zamýšľaný cieľ – predstavuje potenciálne riziko aj pre jadrovú bezpečnosť a treba sa mu vyhnúť,“ zdôraznil Grossi.

Elektráreň sa nachádza na južnom brehu rieky Dneper v meste Enerhodar, ktoré je pod kontrolou Ruska, a je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a monitorovaní stavu a bezpečnosti ukrajinských jadrových elektrární: od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 pravidelne vysiela tímy svojich expertov na miesta s aktívnymi reaktormi v Rivnenskej a Chmeľnyckej oblasti. Od septembra 2022 je trvalo prítomná aj v Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej areál je pod ruskou kontrolou od marca 2022. (TASR)

Ukrajinské drony spôsobili požiar na ropnom termináli v ruskom letovisku Soči pri Čiernom mori. Podľa regionálneho gubernátora Veniamina Kondrateva s ohňom bojovalo vyše 127 hasičov s 35 kusmi techniky.

Ruský letecký úrad dočasne zastavil lety na miestnom letisku, aby bola zabezpečená bezpečnosť letovej prevádzky.

Ruskojazyčná služba BBC na webe pripomenula, že v Adlere, asi kilometer od letiska v Soči, je areál ropnej spoločnosti Rosnefť.

Ďalší ukrajinský dronový útok zasiahol mesto Voronež. Podľa miestnych úradov bola zranená jedna žena a niekoľko obytných i hospodárskych budov začalo horieť po tom, ako na ne dopadli trosky zničených dronov. Podľa miestnych úradov bolo nad regiónom zničených asi 15 dronov a hrozba ďalších útokov trvá.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho jednotky v sobotu tesne pred polnocou zostrelili 41 ukrajinských dronov nad prihraničnými oblasťami a Čiernym morom.

Vojenská správa ukrajinského hlavného mesta na aplikácii Telegram dnes skoro ráno oznámila, že Rusko spustilo dronový útok na Kyjev. Žiadne ďalšie podrobnosti neboli známe. Svedkovia agentúry Reuters počuli krátko po polnoci hlasný výbuch, ktorý otriasol mestom.

Rusko v noci útočilo aj na Mykolajiv, kde boli poničené obytné domy, vypukol požiar a sedem ľudí utrpelo zranenia. Výbuchy boli ráno počuť tiež v Chersone, podľa telegramového kanála ukrajinskej televízie Suspilne boli v okolí mesta ostreľované tri desiatky obývaných miest a zranený bol najmenej jeden človek.

Agentúra Reuters upozornila, že správy nemohla nezávisle overiť. Obe strany popierajú, že by cielene útočili na civilistov. Ukrajina tvrdí, že útočí výlučne na vojenskú a logistickú infraštruktúru v Rusku, ako odpoveď na dlhodobé ruské útoky na ukrajinské mestá. (ČTK)

Týka sa obstarávania bezpilotných lietadiel a prostriedkov elektronického boja. Spočíval v uzatváraní zmlúv s dodávateľskými spoločnosťami za vedome nadsadené ceny.

Zatknuté boli štyri osoby ľudí vrátane Oleksija Kuznecova, poslanca strany Sluha národa, ktorej členom je aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa predstaviteľov strany bolo členstvo Kuznecova pozastavené až do ukončenia vyšetrovania.

Medzi osobami prichytenými pri prijímaní úplatkov sú aj vedúci predstavitelia miestnej samosprávy, ako aj príslušníci Národnej gardy, ktorí boli podľa ministra vnútra Ihora Klymenka postavení mimo službu.

Vyšetrovanie ukázalo, že až 30 percent zmluvnej sumy sa účastníkom trestného činu vrátilo vo forme nezákonne nadobudnutého zisku.

Bezprostredne neboli k dispozícii informácie o celkovej výške škody spôsobenej štátnemu rozpočtu.

O vyšetrovaniach bol informovaný aj prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opakovane ubezpečuje Európsku úniu, že jeho krajina dôrazne bojuje proti korupcii.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy neverí, že ruský prezident Vladimir Putin je v súčasnosti pripravený na seriózne rokovania o mieri na Ukrajine.

„Moje triezve hodnotenie je, že Putin nie je pripravený na seriózne rokovania. Stále má maximalistické a imperialistické ambície," povedal Lammy v rozhovore pre denník The Guardian. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Lammy dodal, že obdivuje ukrajinský ľud a jeho húževnatosť a neochvejnosť.

„Aj keby na nich svet zabudol, stále by viedli partizánsku vojnu, taká je ich viera vo svoju krajinu. Je to hlboko inšpirujúce,“ povedal šéf britskej diplomacie.

V júni britský minister zahraničných vecí vyhlásil, že strata jedného milióna ruských vojakov na Ukrajine demonštruje Putinovo využívanie Rusov ako potravy pre delá. (SITA)

Pre web Kyiv Post to povedal zdroj z ukrajinskej spravodajskej služby.

Plynovod, ktorý prevádzkuje Gazprom, údajne dodáva energiu pre kľúčové zariadenia ruského vojensko-priemyselného komplexu. Po správach o výbuchoch na miesto urýchlene prišli ruské záchranné zložky a polícia, uviedol zdroj. Zo správy webu Kyiv Post však nie je jasné, kto výbuchy spôsobil.

Ukrajinská armáda v sobotu ráno potvrdila úspešné útoky na kľúčovú ruskú ropnú a obrannú infraštruktúru. Uviedla, že útoky boli reakciou na nedávne ruské útoky na ukrajinské mestá, pri ktorých zahynuli civilisti. (SITA)

Podľa niektorých tvrdení ju Rusi dobyli už v júli. V piatok ruský prezident Vladimir Putin tvrdil, že ruské vojská útočia po celej frontovej línii, dlhej asi 1000 kilometrov.

V obci Lisna Stinka v Charkovskej oblasti zahynula 75-ročná žena. Ďalší dvaja ľudia prišli o život pri rannom ostreľovaní Chersonu.

Ruský dron zasiahol v Sumskej oblasti vozidlo ukrajinskej pošty, jeho vodič a spolucestujúci vyviazli so zranením, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov.

Jeden človek bol pri ruskom ostreľovaní zranený v Slovjansku na východe Ukrajiny, napísal server BBC News, ktorý sa odvoláva na starostu Vadyma Ljacha.

Rusko v noci na dnes vyslalo proti Ukrajine 53 dronov, z ktorých sa 45 podarilo protivzdušnú obranu zneškodniť, tvrdí ukrajinské letectvo. Boli zaznamenané zásahy ôsmich dronov na piatich miestach, dodalo bez ďalších podrobností.

Videá zverejnené na sociálnych sieťach ukázali rozsiahly požiar údajne v areáli ropnej rafinérie Novokujbyševsk v ruskej Samarskej oblasti. Gubernátor oblasti Viačeslav Fedoriščev útok dronov na Novokujbyševsk potvrdil.

„Nepriateľské bezpilotné lietadlá dnes ráno zaútočili na jeden z priemyselných zariadení v Novokujbyševsku,“ napísal.

Drony údajne zasiahli aj firmu Electropribor v meste Penza v ruskej Penzianskej oblasti. Tento podnik je priamo prepojený s ruským zbrojárskym sektorom a špecializuje sa na výrobu riadiacich komponentov pre ruské raketové a komunikačné systémy.

Neďaleko sa nachádza firma Radiozavod, ktorá pravdepodobne tiež bola zasiahnutá. Očití svedkovia hlásili výbuchy aj v blízkosti leteckej základne Ďagilevo v Riazanskej oblasti. V meste Riazaň bola údajne zasiahnutá ropná rafinéria. (SITA, Ukrajinská pravda)

Medzi zranenými je aj päťmesačné dieťa a dve deti vo veku deväť a desať rokov, ozrejmili miestni predstavitelia. Dron zaútočil v blízkosti obytnej budovy, pričom na nej porozbíjal okná. Päť zranených osôb ošetrili v nemocnici, oznámil na platforme Telegram oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

V piatok pri ďalšom útoku údajne zahynula aj 75-ročná žena a dvaja muži utrpeli zranenia, uvádzajú úrady.

Počet ruských dronových útokov na Ukrajinu dosiahol v júli rekordnú mesačnú úroveň. Podľa analýzy agentúry AFP založenej na údajoch ukrajinských vzdušných síl Moskva vypustila na Ukrajinu 6297 ďalekonosných dronov, čo predstavuje takmer 16-percentný nárast oproti júnu a tretí mesiac po sebe s rastúcim počtom útokov. V júli bolo zároveň odpálených 198 rakiet, čo je druhý najvyšší počet v tomto roku po júni. (TASR)

Do vzdušného priestoru krajiny pravdepodobne vstúpil z Bieloruska, píše agentúra DPA.

Pozostatky dronu našli vo výcvikovom stredisku Gaiziunai neďaleko mesta Jonava. Podľa prvých správ ide o dron Geran, ktorý sa navonok podobá na bojové drony Šáhid používané Ruskom vo vojne proti Ukrajine. Zatiaľ nie je jasné, či bol dron vybavený výbušninami a či sa v ňom stále nachádza palivo.

Neznámy lietajúci objekt spozorovali ešte v pondelok neďaleko hlavného mesta Vilnius. Podľa armády bezpilotné lietadlo s najväčšou pravdepodobnosťou odklonila ukrajinská protivzdušná obrana.

Litovská vláda už Bielorusko diplomatickou nótou požiadala o vysvetlenie. Zároveň nasadila dodatočné jednotky a prostriedky protivzdušnej obrany na hranice s Bieloruskom.

DPA pripomína, že Bielorusko je blízkym spojencom Ruska a od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine drony opakovane prenikajú do vzdušného priestoru susedných pobaltských štátov. (TASR)

Gubernátor označil incident na sociálnej sieti Telegram za „ukrajinský teroristický útok“. Podľa jeho slov 18-ročný mladík a ďalší muž smerovali k autobusovej zastávke, keď ich zasiahol dron.

Moskva a Kyjev sa počas viac ako tri roky trvajúcej vojny navzájom obviňujú z útokov na civilistov, čo obe strany popierajú.

Podľa agentúry DPA je však počet obetí a rozsah škôd na ruskej strane neporovnateľný s rozsiahlou skazou a vysokým počtom obetí, ktoré spôsobila ruská invázia na Ukrajinu.

Rusko začalo vojnu proti Ukrajine 24. februára 2022. V uplynulých dňoch Moskva útoky zintenzívnila a každú noc vypúšťa stovky dronov a desiatky rakiet. (TASR)

Trump to uviedol na svojej platforme Truth Social. Nespresnil však, či ide len o mŕtvych alebo aj zranených.

„Tento mesiac zomrelo v absurdnej vojne s Ukrajinou takmer 20-tisíc ruských vojakov“, vyjadril sa Trump. Ukrajinské straty podľa neho predstavujú „od 1. januára 2025 približne 8-tisíc vojakov bez zahrnutia nezvestných“.

„Toto je vojna, ktorá sa nikdy nemala stať. Toto je Bidenova vojna, nie ‚TRUMPOVA‘. Som tu len preto, aby som zistil, či ju dokážem zastaviť!“, vyhlásil. (SITA, Ukrajinská pravda)

Ruské správy Zelenskyj považuje za falošné dezinformácie. 

Pri meste Časiv Jar, ktorý leží len niekoľko kilometrov západne od okupovaného Bachmutu, ruské sily bojujú už od apríla.

Podľa skupiny ukrajinských vojenských analytikov DeepState ukrajinské sily naďalej kontrolujú južné a západné časti mesta.

Emil Kastehelmi z fínskej analytickej skupiny Black Bird Group, uviedol, že už niekoľkomesačný pomalý, vlečúci sa ruský postup od ulice k ulici znamená, že ruské správy o dobytí mesta Časiv Jar nie sú „ničím novým“.

„Frontová línia sa od minulého týždňa veľmi nepohla,“ dodal. (SITA, Kyiv Independent)

Podotklo, že v tejto oblasti zrealizovalo a naďalej realizuje množstvo aktivít. V súvislosti so správou Najvyššieho kontrolného úradu pripravuje ďalšie opatrenia. 

Novým prvkom podpory je vznik adaptačných tried. Od začiatku tohto roka možno v základnej škole zriadiť adaptačnú triedu a so súhlasom zákonného zástupcu do nej zaradiť žiaka na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok.

„Majú za cieľ zlepšovať podmienky na vzdelávanie žiakov s nedostatočnou znalosťou slovenského jazyka, pomôžu prekonať jazykovú bariéru a pripravia ich na plynulé zapojenie sa do bežného vyučovania,“ priblížil rezort.

Avizoval, že so zavedením povinného vzdelávania tiež upraví podmienky poskytovania príspevku na dopravné náklady. Zároveň uviedol, že finalizuje novú vyhlášku o jazykových školách, z ktorej sa odvodí štátny vzdelávací program pre jazykové školy - aj pre oblasť slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Ministerstvo zároveň informovalo, že aj v tomto roku poskytuje finančné prostriedky na preplatenie jazykových kurzov pre žiakov odídencov z Ukrajiny, ktoré sa organizujú v rámci poskytovania podporného opatrenia „Zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy“.

Spomenulo aj ďalšie opatrenia a aktivity, ktorých cieľom je podporiť deti cudzincov.

Zo zistení kontroly NKÚ, o ktorých informovala jeho hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková vyplynulo, že deti cudzincov na Slovensku potrebujú pomoc pri začlenení sa do spoločnosti.

Verejným inštitúciám podľa hovorkyne chýbajú schémy postupu pri krízových migračných vlnách aj stratégia vzdelávania týchto detí. Poukázala, že Slovensko spustí povinné vzdelávanie pre deti cudzincov až od septembra 2025, teda tri a pol roka po začiatku vojny na Ukrajine a s ňou spojených migračných vĺn. (TASR)

Stále podmieňuje mier tým, že mu Ukrajina vydá územia, ktoré Rusi nekontrolujú. 

Rusko pritom opakovane vyzýva Ukrajinu, aby sa fakticky vzdala kontroly nad štyrmi regiónmi, o ktorých Moskva tvrdí, že ich anektovala, hoci ich úplne nekontroluje.

Ide o Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Kyjev tieto požiadavky označuje za neprijateľné.

Ruský vodca, ktorý hovoril po boku bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka, zároveň vyhlásil, že Moskva začala hromadne vyrábať hypersonickú strelu Orešnik schopnú niesť jadrové hlavice.

Rusko minulý rok Orešnik použilo na útok na ukrajinské mesto Dnipro. Moskva neskôr uviedla, že tieto rakety by mohla poskytnúť aj svojmu blízkemu spojencovi Bielorusku. (SITA)

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 054 200.

Vyplýva to z údajov, ktoré na Facebooku zverejnil ukrajinský generálny štáb od 1. júla do 1. augusta.

Za uplynulý mesiac Moskva podľa neho prišla aj o 85 tankov, 140 obrnených bojových vozidiel pechoty, 239 delostreleckých systémov, 24 raketometov a jedno lietadlo.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 068 tankov, 23 068 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 944 delostreleckých systémov, 1 451 raketometov a 421 lietadiel.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)