IZRAEL VS. HAMAS

„Sme pripravení kladne reagovať na akúkoľvek žiadosť Červeného kríža o dodanie potravín a liekov nepriateľským zajatcom. Náš súhlas však podmieňujeme otvorením humanitárnych koridorov... na prepravu potravín a liekov... do všetkých oblastí Pásma Gazy,“ píše sa vo vyhlásení Brigád Izz ad-Dína al-Kassáma, vojenského krídla Hamasu.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že izraelskí rukojemníci nebudú mať v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Pásma Gazy žiadne „špeciálne privilégiá“.

„Hamas nenecháva zajatcov zámerne hladovať, dostávajú rovnaké jedlo ako naši bojovníci a civilisti. Nebudú mať žiadne osobitné privilégiá,“ napísalo vojenské krídlo Hamasu.

Jeho vyhlásenie bolo zverejnené krátko po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal Červený kríž o pomoc pri zabezpečení potravín a lekárskej pomoci izraelským rukojemníkom, ktorí sú stále zadržiavaní palestínskymi militantnými skupinami v Pásme Gazy.

Reagoval tým na videá zachytávajúce dvoch izraelských rukojemníkov v zlom zdravotnom stave, ktoré zverejnil v uplynulých dňoch Hamas a ďalšia militantná skupina Palestínsky islamský džihád.

Červený kríž uviedol, že rukojemníkom je ochotný pomôcť, jeho pracovníkom však k nim musí byť umožnený prístup, čo sa za 22 mesiacov od začiatku izraelskej operácie v Pásme Gazy nestalo. (TASR)

Hamas a Palestínsky islamský džihád tento týždeň zverejnili tri videá dvoch rukojemníkov - Roma Braslavského a Evjatara Davida.

Na mladých mužoch badať očividné znaky podvýživy a vysilenia. Zábery tiež zachytávajú Davida, ako kope jamu, ktorú vo videu nazval svojím vlastným hrobom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že zverejnené videá svedčia o „neľudskosti bez zábran“ a „odpornej krutosti“ tejto palestínskej militantnej skupiny.

„Absolútnou prioritou pre Francúzsko je okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov,“ napísal na sociálnej sieti X.

„Musíme dosiahnuť úplnú demilitarizáciu Hamasu, jeho úplné vylúčenie z akejkoľvek formy vlády (palestínskeho štátu) a uznanie Izraela palestínskym štátom,“ podčiarkol Macron.

Upozornil, že prepustenie rukojemníkov a ukončenie konfliktu musí sprevádzať politické riešenie. „Týmto riešením je systém dvoch štátov, pričom Izrael a Palestína budú žiť vedľa seba v mieri,“ vysvetlil Macron. Nadviazal tak na svoje minulotýždňové vyhlásenie, že Francúzsko v septembri uzná palestínsky štát.

V rozhovore pre denník Bild nemecký kancelár Friedrich Merz v reakcii na zverejnené zábery zdôraznil, že Hamas nemá v budúcnosti Gazy žiadne miesto. Zároveň však vyzval Izrael, aby „nereagoval na cynizmus Hamasu“ zastavením humanitárnej pomoci do obliehaného územia, kde hrozí hladomor.

Videá odsúdila aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá ich označila za dôkaz „barbarstva“ Hamasu. Trvala na tom, že islamskí militanti musia byť odzbrojení a zvyšní rukojemníci prepustení.

K situácii sa vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha, ktorý zdôraznil, že neľudské zaobchádzanie Hamasu s izraelskými rukojemníkmi si zaslúži veľmi dôrazné odsúdenie. „Ľudia v Gaze by nemali naďalej trpieť kvôli ohavným zločinom Hamasu. Musí zložiť zbrane a okamžite prepustiť všetkých rukojemníkov,“ napísal na platforme X.

Z 251 rukojemníkov zajatých počas útoku Hamasu na južný Izrael 7. októbra 2023 je 49 stále zadržiavaných v Pásme Gazy. Izraelská armáda sa domnieva, že 27 z nich je už po smrti. (TASR)

„Premiér Benjamin Netanjahu hovoril s vedúcim delegácie Červeného kríža v našom regióne Julienom Lerissonom a požiadal ho, aby okamžite podnikol kroky na poskytnutie potravín a lekárskej starostlivosti izraelským rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Stalo sa tak krátko po tom, čo Hamas a Palestínsky islamský džihád zverejnili videá zachytávajúce dvoch izraelských rukojemníkov v zlom zdravotnom stave, v ktorých sa spomínajú katastrofálne podmienky pre život v Pásme Gazy.

Netanjahu v tejto súvislosti vo vyhlásení obvinil Hamas zo šírenia „lži o hladovaní“, zatiaľ čo hladom v skutočnosti trpia rukojemníci, ktorí sú vystavení „brutálnemu fyzickému a psychickému týraniu“.

„Svet nemôže zostať ľahostajný voči záberom, ktoré pripomínajú zločiny nacistov,“ uviedol Netanjahu.

Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odsúdilo Hamas a Palestínsky islamský džihád a zastavilo všetku priamu a nepriamu podporu týchto skupín, pričom zdôraznil, že ich konanie je jasným porušením medzinárodného práva a Ženevských dohovorov.

Červený kríž v reakcii na Netanjahovu výzvu uviedol, že rukojemníci zadržiavaní v Pásme Gazy „musia bezodkladne dostať lekársku starostlivosť a pozornosť, ktorú potrebujú“. Vyjadril ďalej svoje zhrozenie z videí zverejnených v posledných dňoch, na ktorých sú izraelskí rukojemníci, a zopakoval výzvu, aby bol jeho pracovníkom umožnený prístup k rukojemníkom, čo sa za 22 mesiacov od začiatku izraelskej operácie v Pásme Gazy nestalo. (TASR)

Vyhlásil to navyše na Chrámovej hore v Jeruzaleme, ktorá je posvätná pre moslimov i židov a ktorú už po niekoľkýkrát vo funkcii ministra navštívil.

Podľa serveru The Times of Israel (ToI) sa tam tiež prvýkrát otvorene pomodlil, čo židia na tomto mieste robiť nesmú.

"Z (Chrámovej hory) miesta, kde sme dokázali, že je suverenita možná, musíme vyslať odkaz: Dobyť celú Gazu, vyhlásiť suverenitu nad celým Pásmom Gazy, eliminovať všetkých členov Hamasu a podporiť dobrovoľnú emigráciu. Len tak sa dostanú domov rukojemníkov a vyhráme vojnu," vyhlásil Ben Gvir na videu zverejnenom na sociálnej sieti X.

Na obsadenie Gazy, ktorú Izrael zabral v roku 1967 spolu s jordánskym Západným brehom a východným Jeruzalemom a z ktorej sa poslední židovskí osadníci stiahli na základe mierových dohôd v roku 2005, vyzval Ben Gvir v úrade ministra už niekoľkokrát.

Rovnako ako hovoril už viackrát o "dobrovoľnej emigrácii" Palestínčanov z tohto územia zničeného vojnou, ktorú tam od októbra 2023 vedie izraelská armáda v odvete za teroristický útok Hamasu, pri ktorom palestínski ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a 251 osôb uniesli. Pri izraelskej ofenzíve doteraz zomrelo vyše 60-tisíc Palestínčanov, prevažne tiež civilistov.

Na Chrámovú horu, ktorej moslimovia hovoria Haram aš-Šaríf (Vznešená svätyňa), sa vyznávači islamu chodia modliť do mešity Al-Aksá a svätyne Skalný dóm.

Pre židov je miesto posvätné, pretože tam v minulosti mali dva chrámy. Pozostatkom jedného z nich je Múr nárekov, ktorá tvorí časť steny Chrámovej hory.

Ben Gvir dlhodobo presadzuje zmenu pravidiel na Chrámovej hore, ktorá je desiatky rokov v správe jordánskej vládnej nadácie, hoci bezpečnosť tam zabezpečuje Izrael.

Modlenie židom na tomto mieste už v roku 1967 zakázal aj vrchný rabinát, vtedy s tým, že miesto môže byť rituálne nečisté a že nie je isté, kde presne židovská svätyňa stála. (ČTK)

Po rokovaní ministrov, na ktorom sa diskutovalo o možnostiach nátlaku na Izrael s cieľom humanitárnu situáciu v Pásme Gazy zlepšiť, to uviedol hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius.

Kritika prichádza po tom, ako minister zahraničia Johann Wadephul vo štvrtok a v piatok navštívil Izrael a okupovaný Západný breh, píše agentúra AFP.

Nemecko podľa oznámenia hovorcu spolkovej vlády zaznamenalo obmedzený počiatočný pokrok v dodávkach humanitárnej pomoci obyvateľom Pásma Gazy, tie však zostávajú natoľko nedostatočné, že situáciu v oblasti nemôžu zmierniť.

Na dnešnom rokovaní ministrov však podľa AFP nebolo prijaté žiadne rozhodnutie. Čiastočné pozastavenie zbrojných dodávok do Izraela však bolo spomenuté ako jedna z možných foriem nátlaku. (ČTK)